Barmagazine
Marketingu a komunikácii sa venuje už takmer desaťročie. Vytvoril platformu pre vzdelávanie ľudí v marketingu, ktorá v tom čase nemala na Slovensku obdobu. Momentálne šéfuje novej, komunikačno-dátovej agentúre 4.0.
Aké boli tvoje začiatky v marketingu?
Robil som v rôznych komunikačných a reklamných agentúrach ako copywriter a idea-maker (človek, ktorý vymýšľa nápady na reklamné kampane, píše headliny, scenáre televízneho spotu alebo príspevky na Facebook). Postupom času som sa vypracoval a na chvíľku som si odskočil skúsiť podnikanie. Vytvorili sme platformu na online vzdelávanie ľudí v marketingu. Dali sme dokopy rôznych lektorov, natočili sme online vzdelávacie videá a vytvorili za tým celú platformu, ktorá bežala online na webe. V tom čase to bolo na Slovensku v tejto oblasti v podstate bezkonkurenčné. Potom som štyri roky viedol digitálny tím v agentúre Istropolitana Ogilvy. Momentálne som šéfom novej agentúry 4.0. Z kreatívnej sféry som prešiel do manažérskej. Už neriešim to, aký bude headline na billboarde, ale aby nám vyšlo na výplaty. (smiech)
Nechýba ti niekedy tá kreatíva?
Sme malá agentúra, ktorá vznikla v rámci veľkej komunikačnej skupiny, takže stále som pri tom kreatívnom procese. Písal som teraz aj taký blog s názvom že „Už som riaditeľ“… Je to taká haluz, lebo v takejto pozícii si v podstate všetko – sekretárka, upratovačka, kuriér –, keby si videl moje auto, odpadneš. Prevážam v ňom milión vecí. Nie je to o tom, že chodíš celý deň v košeli po kávach, ale robíš úplne všetko. No stále sa snažím byť pri tom kreatívnom procese, to ma baví, keď máme brainstorming, vymýšľame kampane. Chcem pri tom byť. Chodím prezentovať idey pred klientov, na natáčania, sú to veci, ktorých sa nechcem vzdať, aj keď budeme trošku väčší. Drží ťa to v strehu. Podnety môžeš nájsť hocikde – na natáčaní, v bare, na výstave, prečítaš si časopis, knihu, videl si niečo online… Kreativita je vlastne spájanie vecí. Keď z toho vypadneš, nemáš šancu udržať sa medzi tými najlepšími.
Keď si pri tom blogu. Vnímam tvoje články, kde sa nevenuješ len aktuálnym veciam, ale máš tam aj mnohé tvoje myšlienky, či vízie. Čo pre teba ten blog znamená?
Baví ma rozmýšľať o tom, ako bude svet fungovať o sto rokov, chcel by som sa toho dožiť. Podľa mňa to bude extrémna zmena. Moja babka zažila za svoj život obrovský pokrok (starú televíziu, prvé tehly až po iPhone), my, naše deti ho zažijú šesťkrát väčší. Budú to nepredstaviteľné veci. Ony sa už dejú, len my si to neuvedomujeme. Aj u nás v agentúre sa snažíme robiť s umelou inteligenciou. Našou víziou je, že časť tej kreativity bude v budúcnosti robiť softvér. Keď si pozrieš top firmy, v Číne, v Amerike, ktoré sa tomuto venujú, zastavuje sa ti hlava, že kde už sme, len my tu o tom nevieme. Píšem o veciach, ktoré ma zaujímajú, o projektoch, ktoré sme robili.
Čo pre teba znamená marketing? Ako by si z tvojho pohľadu opísal marketing ľuďom, ktorí sa mu nevenujú?
Je taká definícia, ktorú nás učili na vysokej škole, že marketing je veda o tom, ako odovzdať ľuďom to, čo chcú, kedy to chcú a za akú cenu to chcú. Ono to popravde platí, keď si to rozmeníš na drobné. Marketing sa skladá zo 4 P – product, price, place, promotion (produkt, cena, miesto, reklama). Treba si uvedomiť, že to nie je len o komunikácii – to, čo vidíš na Instagrame či Facebooku, v skutočnosti je to spojenie produktu s komunikáciou. Napríklad sedíme v jednom z najkrajších priestorov v Bratislave, kde môžeš ísť večer na drink. Je to spojenie super priestoru, dobrého drinku, produktu za nejakú cenu s celým tým feelingom okolo. To je podľa mňa marketing, to je celý ten biznis. Biznis ako taký a marketing sú prepletený. Kompletne a nevratne.
Ono by to asi ani nedokázalo jedno bez druhého fungovať…
Som presvedčený, že nie. Je taká marketérska otázka, keď chceš do noci piť a hádať sa: Čo je dôležitejšie, produkt alebo komunikácia? Je to blbosť. Oboje sú súčasťou marketingu a jedno bez druhého nefunguje. Som ale presvedčený, že produkt je na prvom mieste. Môžeš byť super „marketér“, šikovný barman, barmanka, ktorý využíva komunikačné nadanie, pokiaľ mi ten drink nebude chutiť, nebudem naň chodiť.
Svet zažil mnoho situácií, kedy niekto dokázal vytvoriť marketing okolo niečoho, čo vo finále neexistovalo a ani sa nepodarilo zrealizovať, ale ľudia sa toho chytili, a nakoniec to bol podvod.
Volá sa to scam, fake, čiže po našom podvod. V dnešnom svete sú ľudia extrémne náchylní uveriť čomukoľvek, čo im dokážeš vtlačiť do hlavy. Ja mám pocit, že niekedy im chýba zdravý sedliacky rozum. Dnes v digitálnom svete dokážeš tak cieliť reklamu, a podsúvať ľuďom také správy, že ich dokážeš extrémne zmagoriť za krátky čas. Takéto fejkovanie ale vždy to končí problémom, nikdy to nebude reálne podnikanie. Ako som povedal, produkt hrá absolútny prím. Videl som americký dokument o tom, ako nejakí ľudia spropagovali festival. Natočili reklamné upútavky s hviezdami, popredávali lístky a festival sa nekonal… Alebo ten slávny český film o neexistujucom supermarkete. Existujú softvéry, ktoré o tebe vedia toľko dát, kedy chodíš na internet, čo tam čítaš, aký si… potom ti vedia naservírovať informácie tak, aby ťa totálne zmagorili.
Čo je podľa teba, naopak, dobrý marketing?
Minule mi volal kamarát, že potrebujú do kampane nejakého influencera pre banku. Nech to je uveriteľný človek, nech to nie je „len“ nejaká kočka, čo sa maľuje pred zrkadlom a natáča sa. Napadol mi jeden týpek, kvetinár, „obyčajný človek“, ktorý miluje kvety, robí nádherné kytice. Sám si robí FB a IG, kde má jednoducho krásne fotky brutálnych kytíc, ktoré robí. Nie je to profesionálne spracované agentúrou, no má tam veľa followerov a verím, že mu to generuje veľký biznis, lebo mu to stopercentne veríš. Toto je pre mňa definícia perfektnej komunikácie v marketingu. Základ je urobíš to tak, aby tomu ľudia uverili. Prirodzene. Sedliacky rozum a srdce. To si myslím, že aj pre ľudí v gastro priemysle môže byť inšpiráciou.
Prejdime k agentúre, ktorej šéfuješ, 4.0. V rámci nej máš Fluidvertising Company – čo si máme pod tým predstaviť?
Tá agentúra vznikla preto, lebo verím, že budúcnosť komerčnej komunikácie bude stáť z časti na technológiách. Nechcem povedať, že som futurista, ale bavia ma predikcie a verím v silu a dobro technológií. Jednou z nich je napríklad umelá inteligencia, rôzne dátové systémy. Ja si myslím, že časť komunikácie by vedela robiť umelá inteligencia. A tak chcem postaviť tú agentúru. Plánujeme vybudovať vlastný softvér, ktorý si bude spájať voľne dostupné dáta a dáta klienta a na základe toho bude robiť komunikáciu. Alebo jej časť. To je dlhodobá vízia: robiť biznisové a komunikačné rozhodnutia a implementovať ich na základe dát a za pomoci softvéru, nie na základe feelingu. V dnešnej dobe sa na základe dát dá komunikácia cieliť na konkrétneho človeka. Ale potrebujeme technológiu, ktorá to zautomatizuje – tam je zakopaný problém a úspech zároveň. Každý človek je iný, o mne a o tebe sa na internete dá nájsť toľko dát, ktoré mi vymodelujú ukážu tvoj profil a nákupné správanie, že by si možno radšej ani nechcel vedieť… Takto sa to dá robiť s každým jednotlivcom. Verím tomu, že v budúcnosti reklamné systémy budú vedieť šiť komunikáciu za pomoci technológie na konkrétneho človeka. Viem si tiež predstaviť, že bude existovať mašina, ktorá ti namieša parfum do drinku na základe toho, aké zadá človek zadá vstupné údaje, alebo aké bude o tebe už vedieť, skôr ako prekročíš prah baru. Ty ako barman budeš potom vedieť vytvoriť sto signature drinkov za večer.
Máš aj nejaký cieľ, ktorý by si so 4.0 chcel dosiahnuť?
Veľa ľudí ti povie: „Chcel by som robiť reklamu pre Nike.“ Áno, ak robíš komunikáciu na majstrovstvá sveta vo futbale, po prvé si si zarobil na nasledujúcich desať rokov a po druhé je to vec, ktorú uvidia 3 miliardy ľudí. Úspech pre mňa bude, keď za dva, tri, štyri roky budeme na Slovensku špička v digitálnom spracovaní dát v rámci komunikácie. Ako sa tam dostaneme, to sa uvidí.
Máš nejaký kontakt aj s gastronómiou? Vnímaš, čo a ako sa deje?
Myslím si, že vnímam. Asi štyri až päť rokov som robil v gastre, v kaviarni. Odtiaľ som išiel do agentúr. Bolo to dávno, ale viem, čo je to stáť 17 hodín na nohách a roznášať objednávky. Ale vnímam, kam sa celkovo gastro a barová kultúra posunula za posledných päť rokov, bol to veľký skok. Sám mám rád kvalitné gastro. Rád varím. Môj brat je šéfkuchár. Poznám ľudí, ktorí okolo seba robia dobré PR. Myslím že mám plus-mínus nejaký ten prehľad. (smiech)
Aké sú tvoje marketingové rady pre barmanov? Na čo by sa mali zamerať?
Mám rád, keď za firmou stoja reálni ľudia. Keď to nie je bezduchá entita vystupujúca v článkoch. Napríklad za Martinusom stojí Michal Meško, ktorý chodí robiť rozhovory, sám je aktívny na sociálnych sieťach, za Záhirom stojí Ľuboš Rácz, ktorý je tiež komunikačne aktívny. On to vybudoval, on za tým stojí, dáva svoje meno na trh. Toto si myslím, že by mali robiť. Keď nájdeš človeka, ktorý bude ochotný dávať svoju tvár na titulky, sám komunikovať…. Preto si našiel aj mňa, veľa ľudí vie, že agentúru vediem, stojím za tým, ten brand je zároveň aj moje „triko“. To je okej, tak to má byť. Bary majú mať jednoznačne čelné osobnosti, ktoré sa za to nehanbia, samy vystupujú na sociálnych sieťach.
Čo je asi najväčší úlet v rámci marketingu, čo ti napadol, že si si povedal „okej, poďme to urobiť“, a ešte to dokonca aj vystrelilo tak, ako by si ani nečakal?
Môžeš navymýšľať veľmi veľa vecí, hocijakých, to nie je až také umenie. Umenie je, keď to klient „kúpi“ a biznisovo (alebo komunikačne) to funguje. Ale robili sme rôzne veci –Filipovi Tůmovi sme akože ukradli auto spred domu a vymenili sme mu ho za druhé. Celé sme to natočili a pustili do sveta. To bola taká mikro haluz. Celé som si to napísal, odrežíroval, ešte som v tom aj hral. Ale robili sme krásne veci – staré popolníky sme roztavili v remeselnej sklárskej dielni a vytvorili sme z nich sériu umeleckých sôch. Viac ako 60 osobností sme presvedčili aby si v jednu dobu dali na svoje socialne siete fotku sýrskeho utečenca a napísali k tomu len „Moje dieťa“. Bol to poprask a medzinárodne oceňovaná kampaň s TOP výsledkami.
Čo ťa na tvojej práci baví najviac? Čo je tvojou motiváciou?
Momentálne je mojou hlavnou motiváciou budovať agentúru tak, aby tu bola aj o päť rokov a bola finančne zdravá. Aby bola medzi tými najlepšími. Aby tí ľudia, ktorí pre teba pracujú, sa mali dobre. Lebo oni to tvoria. Nie je to o tom, že ja to píšem, vymýšľam, posielam. Robia to tí ľudia. V dnešnej dobe je extrémny problém s ľuďmi. Musíš vytvoriť super prostredie, aby boli v pohode. Trafiť balans, kedy zatlačiť a kedy povoliť. To je podľa mňa cieľ manažéra, aby to celé fungovalo, aby to jednoducho mal kto robiť.
Keby si mal zmeniť vo svojom živote nejaký krok, a zmenilo by to všetko, čomu sa venuješ, je niečo také, vieš si predstaviť, v akej sfére by si sa ocitol?
Na to sa mi ťažko odpovedá… Keby som pred x rokmi nešiel na neplatenú stáž do agentúry, tak tu dnes asi nie som…
Keby si nerobil marketing?
Asi by som bol v gastre. Viem si predstaviť, že by som mal svoje malé bistro s nejakými šiestimi položkami na karte a v pokoji by som si to ráno otvoril a večer zatvoril. Možno to raz spravím…
