ADRIÁN MICHALČÍK

V minulosti bol profesionálnym hokejistom, dnes je najlepším barmanom sveta. Ocenenie získal minulý rok v Sydney na jednej z najprestížnejších barmanských súťažiach sveta World Class Competition. Teší nás to o to viac, že Adrián pochádza zo Slovenska, napriek tomu, že v Sydney reprezentoval Nórsko a bar Pier 42, v ktorom dnes pôsobí ako Director of Mixology. Aká bola jeho cesta k týmto veľkým úspechom nám porozprával v rozhovore so Stanom Harciníkom.

Keby si sa mal v skratke opísať človeku, ktorý ťa nepozná, čo by si povedal?

Som profesionálny barman a v tomto odvetví pracujem už viac ako pätnásť rokov. K baru som sa dostal náhodne, v minulosti som sa venoval športu, ktorý obľubujem dodnes. Zaujímam sa o umenie, mám rád prírodu, dobrú knižku. Snažím sa tieto veci pretaviť do tvorby v bare. Sám seba vidím ako kreatívneho človeka, ktorý má čo povedať aj širšej komunite ľudí stretávajúcej sa v bare. Snažím sa byť stále informovaný vo viacerých oblastiach.

Vieš nám niečo povedať o bare, v ktorom pôsobíš?

Bar Pier 42 sa nachádza v butikovom hoteli Amerikalinjen. Budova, v ktorej sídli, má bohatú históriu – v minulom storočí tu sídlilo Norwegian America Line. Aj názov baru nesie meno po prístave, kam lode tejto spoločnosti privážali nórskych emigrantov do New Yorku. Pier 42 bol prvým miestom, ktoré na Manhattane uvideli. Snažíme sa dať našim hosťom päťhviezdičkový servis, vytvoriť im zážitok, zanechať pozitívnu emóciu. Čo sa týka cocktailov, robíme modernú mixológiu s drinkami, ktoré sú zaujímavé nielen ingredienciami, ale napríklad aj textúrami, aby bol aj dizajn atraktívny. A celé to dopĺňame príbehmi. Práve tie sú pridanou hodnotu, ktorú nenájdete v každom bare. Dobrý drink si môže dať človek kdekoľvek, no príbehy nám pomáhajú dostať sa bližšie k ľuďom a vytvárať klientelu, ktorá sa do baru vracia. Snažíme sa z týchto hostí vytvoriť si priateľov. Ľudskosť je najdôležitejším faktorom v našom bare.

Čo môžeme od Pieru očakávať v novom menu?

Najnovšie menu bude spojené s dvoma destináciami – Nórskom a New Yorkom. Upriamujeme sa na umenie, chceme pretaviť umenie do tekutej formy. Menu bude atraktívne, aj čo sa týka príbehov a nových interaktívnych servisov. Do chutí sa snažíme zakomponovať nové suroviny, ktoré doteraz v cocktailoch neboli až tak často používané, ako napríklad rascu. Našou filozofiou je minimalizmus – maximálne dve-tri chute v drinku, aby ho bežný hosť dokázal pochopiť a cítil sa príjemne.

Čo zahŕňa tvoja pozícia director of mixology a ako sa v nej cítiš?

Pre mňa bolo nevyhnutné zmeniť pozíciu z barového manažéra, ktorý by mal byť v bare aktívny počas všetkých dní v týždni. Ja som túto pozíciu menil hlavne kvôli cestám, ktoré teraz vďaka World Classu mám po všetkých kontinentoch. Director of mixology je pozícia, ktorá mi dáva možnosť byť tvorivým, pretože som zodpovedný za tú kreatívnu časť, ale tiež vzdelávam ľudí – so zameraním na portfólio spiritov, vín a všetkých nápojov, ktoré podávame. Ale v edukačnom programe môžeme nájsť aj psychológiu a rôzne modelové situácie, ktoré v bare môžu nastať. Je to slušný gastronomický slovník, ktorý ľuďom pomáha robiť servis na vysokej úrovni. Snažíme sa takto pracovať s ľuďmi, konzistencia je dôležitá. Tiež sa snažím byť na servise cez víkendy, keď vítam hostí, usádzam ich a snažím sa pomáhať na rôznych frontoch.

Viem, že máš aj vlastnú značku Generous Cocktails v Osle, povieš nám k tomu niečo viac?

V Nórsku nie je zákonom ohraničené, ktoré cocktaily si môže človek predmiešať v baroch. My to robíme, aby sme urýchlili servis. Snažíme sa doručiť na dennej báze tú istú kvalitu, nezáleží na tom, kto je na zmene. Nápad vyrábať nafľaškované cocktaily vznikol počas pandémie, keď veľa ľudí z gastronómie odišlo. Hlavným zameraním sú práve reštauračné bary, alebo tzv. bar sections. Snažíme sa ich podporiť – často na týchto miestach pracuje len jeden človek, ktorý má veľa vecí na starosti, a miešať cocktail z čerstvých surovín je pre neho časovo takmer nemožné. Tento produkt sme vyvinuli, aby sme hosťom dali možnosť vychutnať si dobrý drink aj na takýchto miestach. Tieto cocktaily nie sú určené pre špičkové bary, ale skôr pre bežného konzumenta v reštaurácii alebo v baroch, ktoré sú spojené s recepciami. Ide o drinky s chuťami, ktoré ľudia obľubujú. Rebarbora, zázvor, káva, marakuja. Drinky sú predpripravené tak, že ich stačí naliať na ľad a môžu byť servírované. Zaručujeme, že cocktail má tú istú chuť, kedykoľvek si ho hosť objedná.

Čo pre teba znamená pojem rituál?

Pre mňa sú to určité zvyky, pevné body, ktoré si človek stanoví a dodržuje ich. Či už je to v oblasti sebazdokonaľovania sa alebo len obyčajné každodenné činnosti. Ak hovoríme o rituáloch pitia – je to zvyk stretnúť sa s priateľmi a užiť si dobrý cocktail a spoločný čas. Možno idú do baru osláviť nejaký úspech alebo majú zvyk, že sa každý štvrtok niekde stretnú a porozprávajú. Z pohľadu barmana rituál môže byť aj nasledovanie určitého postupu, ktorý si stanovíme a robíme na dennej báze. Napríklad prídeme načas, upravíme sa, dáme si šálku čaju. Ja mám tiež svoj rituál – snažím sa prísť v predstihu, aby som bol sám v pohode a dobre sa pred zmenou naladil.

Aké rituály využívaš pri hostení v bare?

Myslím si, že rituál v tomto prípade je určitý postup, začína sa pozdravením, usadením, analyzovaním situácie, pohostením hosťa vodou, odporučením nápoja. Súčasťou je aj reagovať na situáciu a snažiť sa nájsť potreby hostí predtým, než o nich vedia oni. Napríklad hosť sedí dve hodiny v bare, vonku začne medzičasom pršať, on si objedná účet a my mu s účtom prinesieme aj dáždnik.

Máš nejaké rituály v osobnom živote?

Už dlhšie obdobie sa snažím aktívnejšie čítať, to ma pripraví na to, aby som sa dokázal s ľuďmi z akéhokoľvek odboru porozprávať na určitej úrovni. Na dennej báze sa venujem svojmu zdraviu, či už je to otužovanie, šport, ktorý mi pomáha dobre sa cítiť, vyčistiť si hlavu. Je to pre mňa určitá forma meditácie, nájdem tak vnútorný pokoj. Potom som pripravený čeliť situáciám počas dňa. Mám veľmi rád čaje, to je jeden z rituálov, ktorý si užívam. Tiež je to moment, kedy sa uzatvorím svetu, som sám so sebou alebo s človekom, s ktorým čaj pijeme, dávam tomu čaju, sebe a človeku, s ktorým som, maximálnu pozornosť.

Aj v rámci svetového finále World Class si mal disciplínu, ktorého podstatou bol rituál. Ako si sa s tým popasoval?

Toto kolo som nazval „rituál premeny“, ktorý podstupujeme všetci, každý človek. Dospievame, sme skúsenejší, učíme sa, napredujeme – to bol hlavný odkaz mojej prezentácie. Rituál bol spojený s pravidlami života – môže byť videný ako určitý bod, ktorý si určíme a robievame ho. Pomáha nám stať sa niekým, kým chceme byť. Tento rituál bol práve inšpirovaný pravidlom 3 L – leave, learn and love. Spojil som to so životom významného človeka Dicka Martina. Bol to umelec, Američan s talianskymi koreňmi. Hodil sa mi k téme tejto disciplíny, ktorou bol rituál Martini. Martini pochádza z Talianska, ale Martini Cocktail bol prvýkrát namiešaný v Amerike. Pripraviť naozaj dobré Martini je v mojich očiach umenie. Prepojil som teda umenie a život Dicka Martina s Talianskom a Amerikou. Dick Martin žil vo veľkom štýle, bol „troublemaker“, boxoval, bol aj výtržník. Nepočúval nikoho, nechodil do školy. Užíval si život vo veľkom, no neskôr zistil, že aby niečo v živote dosiahol, musí sa zmeniť, a poučil sa – to bolo zosobnenie toho slova „learn“, naučil sa, ako sa rozprávať s ľuďmi, čo môže a nemôže robiť, veľmi sa zmenil. Začal na sebe pracovať a stal sa známym človekom. Bol výborným spevákom aj hercom, ľudia ho začali milovať a on začal milovať ľudí okolo seba. To bolo tretie L – love. To bol hlavný odkaz môjho vystúpenia. Napojil som to na premenu z larvy na motýľa, mal som tam aj vizuály. Motýľ evokuje krásu, ktorá sa vyvinie z niečoho, čo nie je pre oko veľmi atraktívne. Práve rituály dokážu vychovať z človeka, ktorý bol problémový, niekoho, koho ľudia milujú a kto miluje život a ľudí.

Si kreatívny typ barmana, ako tvoríš nové cocktaily?

Ako prvé sa vždy snažím nájsť tému a nazbierať o nej čo najviac informácií. Na základe tých potom premýšľam, ako by som ich mohol skvapalniť, vydestilovať, premeniť na cocktail a chute. Informácie, ktoré sa dočítam, ma inšpirujú pri výbere ingrediencií a na ich základe sa to snažím stvárniť aj po vizuálnej stránke. Často to prichádza samo. Veľa cocktailov som vymyslel tak, že som nemohol zaspať, alebo som zaspal, prebudil som sa a niečo mi napadlo. Veľa drinkov som asi vymyslel v polospánku. 🙂 Podvedomie stále pracuje, aj keď človek robí inú aktivitu či odpočíva, v tom podvedomí sa dejú procesy, ktoré môžu človeku pomôcť.

Aký je to pocit byť Global World Class Bartender, pamätáš si ešte na ten moment, keď vyhlásili na svetovom finále tvoje meno?

Ten pocit si budem pamätať navždy, do konca života. Pocit zmiešaných emócií, samozrejme, pozitívnych. Človek je šťastný, ale zároveň sa mu tlačia slzy do očí, lebo si uvedomuje, že je to veľký úspech. O tom úspechu som sníval, šiel som mu naproti od roku 2016 – keď sa mi podarilo len s ročnými skúsenosťami v rámci mixológie vyhrať český World Class a potom sa umiestniť na šiestom mieste vo svetovom finále. Veril som, že sa raz vrátim naspäť. Celé roky som túto súťaž sledoval, snažil som sa zdokonaľovať vo vedomostiach, v kreativite, absorbovať všetko okolo, pomaly som spriadal taký plán, ako to poskladať dohromady a využiť. Keď človek o niečom intenzívne sníva, ide svojmu snu naproti, cíti zadosťučinenie. Po šiestich rokoch sa v človeku nazbiera veľmi veľa emócií a tie explodovali, keď zaznelo pri vyhlásení víťaza moje meno. Obdobie tých šiestich rokov sa mi akoby premietlo pred očami. Bolo to ohromný pocit zadosťučinenia a aj určitá hrdosť, že som to počas celého toho náročného procesu nevzdal.

Viem, že to znie ako klišé: Majte sen a choďte si za ním. Veľa ľudí to povie, nie vždy to vyjde. Ani mne veľa vecí nevyšlo, ako som chcel a plánoval. Niekedy sa to nemusí vyplniť stopercentne, ale tento sen sa mi v Sydney splnil a ja som bol hrdý, že som to nevzdal. Popri radosti človek cíti zodpovednosť, pretože ho vnímajú ako lídra na nastávajúcu sezónu, veľa ľudí k vám vzhliada. Ale aj tá zodpovednosť má peknú stránku – človek má možnosť inšpirovať ďalších ľudí a je to spojené s cestami okolo sveta, čo zas inšpiruje mňa: stretávať ľudí, spoznávať ich kultúru, ingrediencie, spôsob, akým rozmýšľajú. World Class som preto podstúpil, je časovo aj finančne náročný, ale šiel som do toho znovu. Chcel som sa učiť, zdokonaľovať, byť lepším. World Class prinúti človeka napredovať a ako víťaz, ako úspešný človek má potom možnosť cestovať. To bol jeden z dôvodov, prečo som do tej súťaže išiel znovu. Počas korony sme sa od seba odizolovali, necestovali sme. Človek, ktorý je tvorivý, potrebuje ďalšie podnety, nedá sa donekonečna len niečo vytvárať, potrebuje aj niečo dostať naspäť. Ja som bol stále kreatívny človek, ale po týchto skúsenostiach bude moja tvorba určite na vyššom leveli.

Nie je to jediná súťaž, ktorú si vyhral a ani tvoje prvé vysoké umiestnenie na globálnom finále World Class, v čom si myslíš, že spočíva tvoja úspešnosť? Ako sa na súťaž pripravuješ?

Tých vecí je tam veľmi veľa, v prvom rade je dôležité uchovať si v hlave prvotnú myšlienku, prečo to človek robí. Aj ja som mal momenty, keď som mal pocit, že je toho na mňa dosť. Človek ani nemá pocit, že by to chcel vzdať, ale je vyčerpaný. Ten kreatívny proces je náročný, v tých momentoch si vždy treba pamätať, prečo sa človek rozhodol ísť do súťaže, vidieť cieľ stále pred sebou. Tipov je množstvo. Mám aj jednu prezentáciu, s ktorou idem okolo sveta – ako byť úspešný v tejto súťaži. Dobrý tip je získanie vedomostí o produktoch, ľuďoch, ktorí stoja za týmito produktmi, nájsť si zaujímavé fakty, ktoré nie sú až také známe, snažiť sa to rešpektovať a použiť v kreatívnom procese. Čo sa týka človeka, dôležité je odprezentovať sa v dobrom svetle, vyzerať aj vyjadrovať sa reprezentatívne, byť pripravený. Znalosti ti dávajú sebavedomie. Pripravenosť je dôležitá, človek sa cíti dobre a sám sebou. Ja veľmi rád pracujem s emóciami. Hostia si až tak často nepamätajú, čo presne bolo v drinkoch, vedia, že bol chutný, ale určite si zapamätajú, akú emóciu v nich barman zanechal. Aj v súťaži je množstvo barmanov, ktorí majú dobrú techniku, drink môže byť chutný, sú kreatívni a tak ďalej, ale je to aj o tom príbehu. Akú atmosféru vytvorí, ako sa rozhodcovia na konci prezentácie cítia. Dobrý tip je zakončiť to pozitívnou správou, niečím, čo ľudí urobí šťastnými. Rozhodcovia dávajú body na konci, po tej prezentácii, keď sa po nej cítia dobre, pozitívne, je šanca, že dajú človeku lepšie hodnotenie.

Máš teraz pred sebou mnoho cestovania po celom svete. Čo ťa čaká aktuálne a kam sa najviac tento rok tešíš?

Cestovania mám naplánovaného pomerne dosť, za čo som vďačný. Teraz je zaujímavým projektom whisky Singleton. Mám s touto značkou dvojtýždňové turné po Ázii a navštívim päť krajín. Nielenže tvoríme cocktaily, ale ich aj párujeme s jedlami. Máme pripravený multisenzorický koncept inšpirovaný elementmi prírody. Snažíme sa poukázať na to, že whisky je „well supply“ produkt. Že sa dá použiť v rôznych drinkoch, že sa jej nemusíme báť. Veľa ľudí má predsudky voči tmavším spiritom, že sú ťažké. Snažíme sa ukázať, že whisky sa dá použiť aj v aperitívnych drinkoch, v spojení s rôznymi chuťami. Teším sa na Áziu, asi najviac na Japonsko, Tokio. Veľmi zaujímavou destináciou v máji je Mexiko, kde prebieha národné World Class finále a tiež cocktailový festival. Majú bohatú kultúru a zaujímavé ingrediencie. Verím, že to prinesie nové ingrediencie aj do tvorby a môjho kreatívneho procesu. Na čo sa ešte veľmi teším, je destinácia tohtoročného globálneho finále v São Paulo v Brazílii.

Pôsobil si na Slovensku, v Česku a aktuálne si v Nórsku. Kam by si sa ešte v budúcnosti rád vrátil a prečo? Máš nejakú vytúženú krajinu, v ktorej by si ešte chcel žiť alebo pracovať, prípadne sa usadiť?

Veľmi dobre som sa cítil doma na Slovensku aj v Česku, či už v Bratislave alebo v Prahe. Barová scéna je v oboch krajinách na svetovej úrovni. Doma sa človek cíti dobre, má tam priateľov. Veľmi rád sa vraciam, nevylučujem, že v budúcnosti by som aktívne žil v týchto krajinách, ale destinácia, ktorá ma uchvátila, bola Austrália a Sydney. Škoda, že je to tak ďaleko, ale bolo to asi najkrajšie mesto, ktoré som videl. Sydney je bývalou britskou kolóniou, ten charakter sa odzrkadľuje aj na architektúre. Vidíme dve-tri poschodia budov v britskom štýle a potom máme ďalších tridsať poschodí moderných, minimalistických. Mesto je veľmi čisté, má krásnu atmosféru. Počasie je pekné počas celého roka, ľudia sú pozitívni, usmiati, mesto má dobrú energiu. Vysnívaná destinácia? Momentálne takú nemám, ale možno ju objavím počas ciest, ktoré ma čakajú tento rok.

Čo môžeme očakávať od tvojho brandu Adrián Michalčík, ktorý si prednedávnom oficiálne vypustil von?

Momentálne využívam tento brand počas ciest pre master classy, ale aj v rámci konzultácií a vzdelávania. Spolupracujem s jednou akadémiou v Dubaji a jednou na Mauríciu. Do budúcnosti pripravujem vlastné produkty. Momentálne sa zaoberám dizajnom vlastného skla, ale mám v pláne pripojiť aj iné produkty v tekutej alebo knižnej forme. Brand som zakladal kvôli sebaprezentácii, ale zastrešuje od poradenstva a konzultácií cez vzdelávanie tiež prezentáciu barmana vo svete a uvidíme, čo príde ďalej.

Aký je taký tvoj ultimátny kariérny cieľ, ktorý by si chcel dosiahnuť a ideš si za ním?

Neviem, či mám taký cieľ, pri ktorom by som si povedal, že stačí. Snažím sa stále posúvať hranice a napredovať. Momentálne je takým cieľom udržať sa v barovom prostredí, aktívne za barom pracovať, ale smer, ktorým sa snažím do budúcnosti kráčať, je túto kreativitu zužitkovať vo forme vzdelávania a odovzdať skúsenosti ďalej. Môže ísť o rôzne projekty v akadémii, v ktorých by som chcel pôsobiť, posunutie skúseností mladšej generácii, ktorú potrebujeme vychovávať, alebo využitie týchto skúseností v rámci spolupráce s určitým brandom, ktorý by chcel gastronómiu posúvať ďalej a pomáhať mladšej generácii sa zdokonaľovať. Myslím si, že to je podstatné. Aby sa človek, ktorý má znalosti, čo môžu byť prínosné pre ďalších ľudí, s nimi podelil.