Róbert Šajtlava
Už takmer dvanásť rokov vedie v Nitre dnes už legendárny bar Záhir, s ktorým sa dostal aj do prestížneho rebríčka 50 World’s Best – Discovery. Takmer rovnako dlho Ľuboš Rácz organizuje aj obľúbené podujatie Barmanské Vianoce, ktoré vzdeláva, zabáva a inšpiruje barmanov a dnes aj zákazníkov, ktorí majú záujem o barmanskú kultúru. Tento rok sa podujatie vrátilo po dlhšej prestávke a opäť to bola zábava.
Vráťme sa do roku 2014, kedy vznikla myšlienka vytvoriť Barmanské Vianoce. Kto za ňou stojí?
S nápadom urobiť Vianoce pre barmanov prišiel George Němec, ktorý v tom čase pôsobil ako globálny ambasádor pre Becherovku a prirodzene sa k nám potom pridala Katka Kluchová, ktorá sa venovala ginovému portfóliu v spoločnosti Pernod Ricard.
Nemalo to však byť podujatie len o jednotlivých brandoch, pôvodnou myšlienkou bolo urobiť program od barmanov pre barmanov. Chceli sme pre nich urobiť školenia, kde sa niečo naučia, ale tiež priniesť zábavu, že sa postavíme za bar a budeme pre nich miešať drinky. A aby to bolo pre nich zadarmo. Môj prínos som videl v tom, že im porozprávam, v čom vidím zmysel barov a našej práce. Jednoducho im po náročnom decembri, ktorý všetci barmani zažívajú, dopriať takúto odmenu a predĺžiť im tak trochu Vianoce.
Ako si dnes s odstupom času spomínaš na prvé ročníky?
Doteraz mám v pamäti tú magickú vianočnú atmosféru v prvom roku, keď sme to robili hneď po Novom roku. O výzdobu sa postarali George s Katkou a bolo to niečo výnimočné. Ale, samozrejme, už vtedy sme si dali záležať na tom, aby to bolo podujatie, ktoré bude mať zmysel a pridanú hodnotu pre ich prácu. Druhý rok sa mi podarilo zapojiť medzinárodne uznávaných barmanov, ako sú Erik Lörincz a Stan Vadrna, s ktorými sme vytvorili základ podujatia. Dnes už to ľudia vnímajú inak a je to prirodzené, ale vtedy to bolo všetko veľmi vzácne – 50 barmanov sedelo a počúvalo prezentácie od týchto svetových osobností a potom večer išli na drinky, ktoré im pripravili. Ďalšie ročníky sa k nám pridali aj ďalší barmani ako Martin Hudák, Honza Braniš či Zoltán Nagy z Boutiq’Baru v Budapešti.
Okrem denného programu bolo večer možné napríklad navštíviť aj špeciálny speakeasy bar.
Bol to nápad mojich kolegov tuším v treťom ročníku. Miešalo sa tam len Negroni a Americano, návštevníkov z hlučného baru tam vtiahla atmosféra na popíjanie osamote, decentný rozhovor s priateľmi či so samotným barmanom. Myšlienka mať v bare iba jeden drink, na ktorý vám chodia ľudia, to by sa nám páčilo, ale, samozrejme, nie je to reálne. O to výnimočnejšie to je, keď si to jeden deň v roku môžeme dovoliť a takýto bar postavený na jednom alebo dvoch drinkoch je plný.
Potom prišiel rok 2019…
Vrchol mojej kariéry. Podarili sa veci, na ktoré som si dovtedy nedokázal ani pomyslieť. Že do môjho baru raz vkročí Charles Schumann – človek, na ktorom som barmansky vyrástol, od ktorého som nasal štýl american baru, ktorý dokázal ľudí cez svoje knihy jedinečne preniesť mimo hranice Nemecka. Podarilo sa mi získať práva na premietanie jeho filmu Schumann’s Bargespräche, Charles prišiel osobne a k nemu prijala aj pozvanie legenda česko-slovenskej barovej scény Václav Vojíř z Bugsy’s Baru v Prahe, ktorého priateľstvo si veľmi vážim. Spolu so Stanom, Erikom, Katkou a Charlesovým barmanom Nourim sme vytvorili smenu, ktorá nemá asi v česko-slovenskej barovej histórii obdoby. Magická atmosféra starého kina plne nahradila tú vianočnú a večer to už zase bola poriadna párty, kde „horela maštaľ“. Toto spojenie pochopia iba tí, ktorí zažili aspoň jedny Barmanské Vianoce, ostatní nech ľutujú, že nevedia. Ale odtajím, že je to asi neoficiálna hymna večerného guestu.
V rokoch 2020 až 2023 si si dal s podujatím dlhšiu pauzu, samozrejme, spôsobenú aj pandémiou. Čo bolo pre teba tým impulzom, že si sa k Barmanským Vianociam opäť vrátil v januári tohto roka?
Pauzu spôsobenú aj pandémiou som sa rozhodol si trocha predĺžiť. Jednak som otváral v Nitre svoj druhý podnik Záhir Promenáda, ale aj preto, že som sa psychicky necítil na organizovanie takého eventu a spätne viem, že som dobre urobil. Tento rok som už naozaj cítil, že značka Barkultur a tak isto aj Záhir potrebuje urobiť niečo, čo zase trocha obráti oči na barovú scénu. Ale neplánoval som nič veľké. Napísal som Erikovi aj Stanovi s otázkou, či by prišli, aj keby to bolo tentoraz bez programu, len aby sme sa stretli.
A nielenže prišli, ale dali ste dokopy skvelý program…
Musím povedať, že som si myslel, že už sa nám nepodarí dať dokopy taký program ako v roku 2019. Plán bol pozvať iba barmanov, ktorí pracujú vo svojich baroch v bielych sakách alebo rondónoch. Bolo samozrejmé, že som napísal do Schumann’s Baru, či by nejaký barman nechcel od nich prísť. V ten istý deň prišla odpoveď, že príde sám Charles. Znovu. Druhýkrát. Do Nitry. Neuveriteľné. Zároveň to bol impulz urobiť to podujatie väčšie. A následne nás Erik prepojil so svojím priateľom Rogeriom Igarashim Vazom, ktorý pracuje v oceňovanom Bar Trench v Tokiu, ktorý tiež prišiel na Slovensko len kvôli Barmanským Vianociam. K nemu Maroš Potůček, ktorý vedie ikonické Termini v Londýne, a jeden z najuznávanejších barmanov súčasnosti v Českej republike Víťa Cirok z Becher’s Baru. Samozrejme, nesmel chýbať George, ktorý síce nepracuje v bielom saku, ale neodmysliteľne k eventu Barmanských Vianoc patrí.
Čo je pre teba najväčším zadosťučinením v takomto projekte?
Ten pocit sa mi dostáva väčšinou až po pár dňoch, keď prichádza spätná väzba. Tento rok to bola podľa hostí „akcia, o ktorej hovorila celá Nitra“, a to ma teší. Keď ľutujete, že ste niečo zmeškali. Keď máte pocit, že ste tam mali byť, a boli ste niekde inde. Neprišli totiž len barmani, ale tiež miestni štamgasti, ktorí aj vďaka nášmu baru či tomuto podujatiu majú oveľa bližšie k barovej kultúre ako pred desiatimi rokmi. Samotných barmanov vnímajú ako osobnosti, ktoré nevidia každý deň, a následne ich navštevujú aj v ich baroch vo svete.
Čo bolo najsilnejším momentom tohto ročníka?
Vždy to prežívam veľmi pracovne, ale keď sa zamyslím, tak najsilnejšie pre mňa bolo, keď sme na druhý deň sedeli, jedli a rozprávali sa. Obed vo Wild Kitchen zanechal v každom z nás spomienky na celý život. Tiež sa mi veľmi páčilo, akú barmani vytvorili atmosféru. Rogerio, hoci japonsky pokojný a precízny, bol za barom veľmi uvoľnený a prejavil aj svoj polovičný brazílsky temperament. Maroš je rodený hostiteľ, čašník, barman so svojským humorom, ktorý mi je veľmi blízky a pre mňa je pokračovateľ vysokej školy barového života. George je makač, ktorý prešejkoval celý večer a Víťa pôsobil, ako keby sa pod našimi zlatými hodinami narodil. Veľmi mu to u nás pasovalo. Svoje skúsenosti ukázali hlavne Erik a Stan, ktorí sa vedeli skvele naladiť a vycítiť, čo publikum potrebuje. Nie sú tam na to, aby iba miešali drinky alebo nasilu robili atmosféru. Ide o dokonalú súhru, keď ľudia na nich reagujú a oni vedia, ako reagovať späť, vedieť sa prispôsobiť tomu, čo potrebuje takýto event, a súčasne vedia udržať zdravú hranicu kultúrneho pitia. To nezvládne každý guestbartender.
Aká budúcnosť čaká Barmanské Vianoce?
Uvidíme, beriem to tak, že nie som povinný ich robiť, ale na druhej strane sa to odo mňa možno už očakáva. Preto bude tak, ako sa budem cítiť. V hlave mám dokonca už aj to, že by sme podujatie zorganizovali na inom mieste, napríklad v Česku. Pre mňa je dôležité, že vieme takéto podujatie zorganizovať v Nitre a ľudia tam prídu, ale možno už prišiel čas sa posunúť a vyskúšať iný bar, kde by to mohlo byť aj väčšie. Tento rok je a bude rok veľkých zmien, takže uvidíme, či zmenou začneme aj v roku 2025 s novými Barmanskými Vianocami.
