Ľuboš Bogár
Devín, Hron, Dunaj, Breslava, Noria či Rosa – s odrodami nazvanými po slovenských hradoch, riekach či starých názvoch slovenských miest ste sa už určite stretli. Možno viete aj to, že ide o nové odrody vín, ktoré boli vyšľachtené na Slovensku a významne prispeli k pozdvihnutiu našej vinárskej kultúry. Pozrime sa bližšie na to, čo to vlastne novošľachtence sú a ako vznikajú.
Na Slovensku sme historicky zvyknutí označovať vína názvom odrody – Frankovka modrá, Rizling vlašský či Veltlín zelený. Stojí za tým prístup k vinohradníctvu a vinárstvu v predošlých érach, keď sa hrozno pestovalo skôr na kvantitu ako kvalitu. Lojalita vinárov voči určitej úzkej skupine odrôd bola skôr raritou ako realitou a tlak vínomilcov najmä po páde režimu len umocnil pestovanie rôznych dovezených odrôd zo zahraničia. V tých časoch sa však už konzument vína mohol stretnúť aj s novošľachtencami bez toho, aby o tom uvažoval.
Napríklad taký Müller-Thurgau patrí tiež do skupiny novošľachtencov, aj keď nie slovenských. Vznikol ľudským pričinením, kedy boli umelo prekrížené dve odrody a následne vznikla nová. Slovensko sa však už aj pred štyridsiatimi rokmi vedelo pochváliť intenzívnou prácou práve na vývine nových odrôd. Pre nadšencov vína sú mená šľachtiteľov zo Slovenska a z Moravy ako Ing. Dorota Pospíšilová, Ing. Ondrej Korpás či prof. Vilém Kraus už chronicky známe. Prečo sme sa ale s novošľachtencami začali stretávať až na prelome tisícročí? Odpoveď je relatívne jednoduchá – šľachtenie je veľmi komplexný a zdĺhavý proces, kedy sa kombinujú dve a viac rôznych odrôd, a ako to už v prírode býva, s nejasným výsledkom. Šľachtitelia čelia veľkému počtu slepých uličiek a sklamaní.
Šľachtenie nových odrôd
Načrtnem veľmi zjednodušene, ako to asi prebieha. Šľachtiteľ si zvolí odrody, ktoré chce krížiť s tým, že z jednej bude potrebovať samčiu rastlinu a z druhej samičiu. Tým z vás, čo si spomínajú na prírodovedu základnej školy, sa môže vybaviť skladba kvetu jednotlivých pohlaví. Tyčinky samčej rastliny obsahujú peľ, ktorý je nositeľom množstva informácií, pre nás však zjednodušene povedané najmä toho, ako bude finálne víno voňať, resp. aké arómy budú zastúpené v chuti. A práve prenesením peľu obsahujúceho tieto informácie na samičiu rastlinu druhej odrody dorastú bobuľky hrozna, ktoré budú v sebe mať zmes aromatík a vlastností rodičov.
A čo na tomto toľko trvá? Novošľachtenec je rastlina a zatiaľ máme len jeho potomka v podobe plodov hrozna. Z tých potrebujeme vyextrahovať zrniečka, ktoré sú zárodkami novej odrody. Zo zrniečka musíme vypestovať rastlinu, ktorá má prvú úrodu v približne treťom roku, z ktorej môžeme konečne vyrobiť víno a zistiť výsledok nášho počínania. A to nám ubehli už štyri roky, aby sme mohli ochutnať výsledok nášho pokusu. Je to niečo ako lotéria. Napríklad aktuálne najznámejšia modrá odroda Dunaj sa začala pestovať v šesťdesiatych rokoch 20. storočia, ale na listinu uznaných odrôd bola zapísaná až na prelome tisícročí. Trvalo to teda štyridsať rokov. Tu vidno, že šľachtiteľ musí mať obrovskú dávku trpezlivosti.
Biele odrody
Začnime bielymi novošľachtencami, keďže Slovensko je skôr producentom a aj konzumentom bielych vín. Pre nezorientovaných je pri čítaní názvov jednotlivých vín ťažké určiť farbu, na aké víno je primárne daná odroda určená. Kľúč názvoslovia totiž nie je taký jasný ako pri modrých odrodách, ku ktorým sa dostanem v ďalšej časti. Mnoho ľudí pozná z bielych slovenských novošľachtencov najmä Devín, a tak sa mylne domnievajú, že všetky biele odrody sú nazvané podľa hradov. Nepoznám ale na Slovensku hrady s názvom Breslava, Noria, Hetera, Mília, Hossa, Rizling rituál, Aromína atď. Breslava je historický názov Bratislavy, Hossa je odroda venovaná hokejistovi Hossovi pri príležitosti získania Stanleyho pohára, Rizling rituál si nesie názov od jedného z rodičov – Rizlingu vlašského a podobne. Čo je však spoločným menovateľom týchto bielych odrôd? Najmä to, že väčšina z nich má rodičov zo skupiny aromatických odrôd ako Tramín, Müller-Thurgau a im podobným. Preto sa pri mnohých z nich stretávame so širokou paletou štýlov od úplne suchých až po sladké, pričom často práve tie so zvyškovým cukrom tvoria hlavnú časť produkcie. Dôvod je jednoduchý, zostatkový cukor vo víne viaže na seba aromatické látky, čiže pri rovnakej odrode tie sladšie viac voňajú.
Červené odrody a svetový unikát
V červených novošľachtencoch sa dá celkom jednoducho orientovať. Kľúčom k názvosloviu sú totiž slovenské rieky. Dunaj bol v podstate prvý a je asi aj dodnes medzi konzumentmi vína najpopulárnejší. Postupne mu však začali sekundovať ďalší členovia tejto kategórie ako Hron, Váh, Rimava, Rudava, Nitria, Torysa, ktoré vďaka svojim rodičom často ponúkajú vína hlbokej farby s výraznou tanínovou štruktúrou.
Pri červených sa so zostatkovým cukrom stretneme len výnimočne, ale predsa. Napríklad odroda Rosa sa u nás zvykne robiť vďaka jej charakteru so zvyškovým cukrom. Zatiaľ sa našlo len zopár vinárov, ktorí z nej vyrobili víno. A čím je taká unikátna? Pani Pospíšilová tu prekrížila modrú odrodu s Tramínom bielym. Výsledkom toho je expresívne aromatické víno s tónmi ružových lupeňov doplnených tmavým bobuľovým ovocím. Ide v podstate o svetový unikát, keďže 99 % ostatných modrých odrôd sa ani nepribližuje k takto výraznej aromatike.
Kategória novošľachtencov je relatívne mladá, no napriek tomu sa veľmi rýchlo preslávila a teší sa obľube medzi vinármi aj konzumentmi. Slovenské novovyšľachtené odrody v mnohých prípadoch ohurujú aj zahraničných hodnotiteľov a dávajú nám vo svete vína punc unikátnosti. Biele odrody dobre obstáli aj pri naturálnych a oranžových počinoch, kde ich výrazné aromatické pozadie dopĺňa komplexný štýl, ktorý vína získavajú či už dlhším kontaktom so šupkou alebo nízkozásahovým prístupom. Pevne verím, že novošľachtence nám pomôžu sa pevnejšie usadiť na svetovej vinárskej mape aj vďaka ich unikátnosti a rôznorodosti.
